Kategória: Dobre vedieť

Prvá časť článku vysvetľovala problematiku správneho stravovania pre rôzne typy ľudí. Stretli ste sa s pojmami ako raw jedlo, paleo diéta či intolerancia na laktózu. Čo zahŕňajú jednotlivé typy stravovania a ako pôsobia na ľudský organizmus? Prinášame vám praktický prehľad, ktorý vám pomôže lepšie pochopiť naše stravovacie zvyklosti a trendy v stravovaní.

Raw stravovanie

Raw stravovanie je založené na prevažnej či úplnej konzumácii surovej alebo nespracovanej potravy. Suroviny alebo potraviny sa nesmú zahriať nad teplotu 40 stupňov. Vylučujú sa rafinované potraviny, pasterizované, sterilizované, ale aj ošetrované pesticídmi. Raw stravu tvorí prevažne rastlinná potrava (ovocie, zelenina, orechy a semená, povolené sú aj obilniny a strukoviny, ktoré je potrebné pred konzumáciou namáčať) pripravovaná mixovaním, odšťavovaním, klíčením a pod. Zástancovia raw stravovania sú presvedčení, že tepelnou úpravou dochádza k ničeniu enzýmov, znižuje sa množstvo živín a oslabuje sa životná sila, ktorá prirodzene existuje vo všetkých surových, čiže živých potravinách. Vedecky to však podložené nie je. V zásade je pravda, že tepelnou úpravou sa ničia enzýmy, čo však nastáva aj po prijatí potravy v kyslom prostredí žalúdka v dôsledku pôsobenia kyseliny chlorovodíkovej. Okrem toho má telo svoj vlastný enzymatický systém.

Je pravda, že tepelnou úpravou sa ničia alebo strácajú niektoré živiny, napríklad vitamín C a iné vo vode rozpustné látky?
Je to pravda, ale teplom sa aktivujú zasa iné nutrienty (lykopén, betakarotén) alebo sa znižuje množstvo nežiaducej kyseliny fytovej. Z hygienického hľadiska je raw stravovanie rizikovejšie ako tepelne ošetrená strava. Pri raw stravovaní prirodzene dochádza k zníženiu telesnej hmotnosti v dôsledku zníženia príjmu energie. Tento efekt však nemusí byť žiaduci u ľudí, ktorí nemajú záujem o zníženie energetického príjmu alebo svoj príjem energie jednoducho potrebujú v požadovanom množstve, ktoré sa týmto spôsobom stravovania môže získavať ťažšie.

Na základe niekoľkých štúdií sa dokázalo, že tento spôsob výživy síce znižuje cholesterol a triacylglyceroly v krvi, došlo však aj k poklesu dobrého cholesterolu, vitamínu B12, vitamínu D, bielkovín a vápnika a ohrozené bolo aj zdravie zubov a kostí. Výhoda tejto stravy súvisí s nižším príjmom energie, a teda s chudnutím, ako sme už spomínali. Ak si však túto stravu zvolili ženy, ktoré chudli a zákonite prišli aj o množstvo telesného tuku, došlo u nich k poruche menštruačného cyklu.

Z krátkodobého hľadiska nepredstavuje tento spôsob výživy riziko pre zdravie, avšak pri dlhodobom trvaní môže. Okrem toho môže jej zástancov, predovšetkým začiatočníkov, limitovať najmä spektrum vhodných potravín a dostupnosť takejto stravy v rámci spoločného stravovania v zamestnaní či škole.

Paleo stravovanie

Pri uplatňovaní tohto typu stravovania sa treba preniesť do obdobia pred 10- až 12-tisíc rokmi a ešte omnoho ďalej. Paleo vychádza v podstate zo spôsobu stravovania našich predkov žijúcich v kamennej dobe, keď po zemi behali naši homo predkovia, minimálne zruční, vzpriamení aj rozumní. V tom čase si nevedeli nič vypestovať, nemali ešte k dispozícii domestikované zvieratá a jediné, čo konzumovali, bolo práve a len to, čo našli, nazbierali, vyhrabali, prípadne ulovili. Šlo, samozrejme, prevažne o stravu neupravenú, nespracovanú, surovú, aj keď postupne – s vývojom smerom k dokonalejším formám a po objavení využiteľnosti ohňa – sa strava začala upravovať aj tepelne. Je pomerne ťažké určiť, čo presne – aké druhy rastlín či živočíchov – bolo konzumované, pretože to prirodzene záviselo od mnohých faktorov, najmä však od prostredia, v ktorom žili. Nie všade bolo spektrum rastlinnej a živočíšnej stravy rovnaké, preto nie je nič nezvyčajné, že v niektorých častiach sveta mali naši predkovia viac sacharidovú, inde zasa viac bielkovinovú stravu s pomerne vysokým obsahom tukov.

Ak si predstavujeme, že v tom čase jedli naši predkovia obilniny, syry, jogurty, vajcia alebo iné spracované výrobky, značne sa mýlime. Nič také v tom čase nejestvovalo. A práve na tom je postavená filozofia paleo stravovania. Netreba však zabúdať, že naši predkovia – lovci a zberači – mali výrazne aktívnejší život ako my. Ich fyzická aktivita sa s našou len ťažko dá porovnávať. Aj preto je nutné osvojiť si pri tomto trende stravovania aj trend vysokej miery fyzickej aktivity.

Samozrejme, tento spôsob výživy je z hľadiska zdravia a prevencie veľmi prínosný, ale ťažko aplikovateľný a s výrazným obmedzením širokého spektra potravín, ktoré potom obmedzujú aj pestrosť a variabilitu jedálnička. Povolené je mäso, ryby, zelenina, ovocie, orechy, semená, bylinky a koreniny. Zakázané sú spracované potraviny, cukor a sladidlá, nealkoholické nápoje, obilniny a ich produkty, mliečne výrobky, strukoviny, rastlinné oleje a margaríny.

V rámci paleo filozofie nejde len o spôsob stravovania, ale dôraz sa kladie na praktiky životného štýlu, vplyv na životné prostredie a celkový blahobyt tela. Osvojenie si tohto spôsobu stravovania zahŕňa zásadnú zmenu životného štýlu. Nie všetci to však dokážu. Je pomerne náročné osvojiť si všetky prvky paleo výživy, a to najmä vzhľadom na súčasné podmienky – hektický život, sedavý spôsob zamestnania, životný štýl spojený s pokrokom, polotovarmi, nedostatkom času napríklad aj na prípravu pokrmov. Preto sa stáva, že mnohí fanúšikovia tejto „diéty“ uplatňujú len časť zo zásad a obmedzia iba určitú časť zásadných potravín.

V konečnom dôsledku, ak dosiahnu svoje ciele, pre ktoré si tento spôsob stravovania možno vybrali – či už je to úbytok hmotnosti, zlepšenie hladín krvných tukov (cholesterol, dobrý a zlý cholesterol), tlaku krvi či glykémie, alebo ochrana životného prostredia –, je to veľmi pozitívne. Základom ideológie paleo stravovania je dôraz na celkový životný štýl, nielen na stravovanie. Paleo režim je síce veľmi špecifický, ale nekladie dôraz na príjem makroživín a ich pomerné zastúpenie v strave. Dôležitejšie sú ich zdroje, nie množstvo. V každom prípade, či už sa budete touto stravou riadiť krátkodobo, alebo dlhodobo, nezabúdajte, že žiadna zmena nie je ľahká a telo si na ňu potrebuje zvyknúť. Predovšetkým však majte na pamäti, že telo potrebuje všetky živiny každý deň v dostatočnom a optimálnom množstve.

Keto diéta

Spočíva v tom, že dochádza k vyvolaniu metabolického stavu, počas ktorého telo využíva ako zdroj energie tuky namiesto sacharidov, ktoré za iných okolností uprednostňuje väčšina buniek. Snahou je vyvolať ketózu, a to úpravou trojpomeru prijímaných makroživín – bielkovín, tukov a cukrov. Ich trojpomer v racionálnej výžive sme spomínali vyššie, pri tejto diéte je zmenený na 10 – 30 : 65 – 90 : 5. To znamená, že najväčšie zastúpenie v dodávaní energie majú tuky. Prívrženci tejto diéty po nej siahajú predovšetkým z dôvodu zníženia telesnej hmotnosti a úpravy glykémie. Ketogénna strava však môže poskytovať veľa benefitov, najmä pri metabolických, neurologických ochoreniach alebo ochoreniach súvisiacich s inzulínom.

V rámci keto diéty sa zásadne odporúčajú celé a celozrnné potraviny, nie však spracované. Čo sa týka strukovín a obilnín, vzhľadom na obsah sacharidov sú značne obmedzené. Cukor a sladidlá akéhokoľvek typu sú taktiež neprípustné. Príjem tukov je, samozrejme, odporúčaný, keďže je základným kameňom celej stravy, ale vylučujú sa spracované tuky (margaríny, transtuky a pod.). Podstata tohto stravovania spočíva ani nie tak v  ideológii, ako skôr v regulácii príjmu makroživín s cieľom dosiahnuť najpravdepodobnejšie úbytok telesnej hmotnosti. Nie každý však dokáže držať krok s týmto spôsobom výživy, najmä ak sme zvyknutí na vysoký príjem sacharidov. Aj z tohto dôvodu pociťujú ľudia začínajúci s keto diétou únavu, nervozitu, nespavosť, nedostatok energie, zvýšený smäd, sucho v ústach, zníženie chuti do jedla, nauzeu, prípadne tráviace ťažkosti.

Dlhodobé zotrvanie na keto diéte môže mať niektoré negatívne účinky. Najčastejšie ide o nedostatok mikroživín, bielkovín, nadbytok tuku v pečeni či tvorbu obličkových kameňov. Preto ak plánujete zostať na diéte dlhodobo, mali by ste to prekonzultovať s dietológom alebo výživovým poradcom. Podobnými diétami sú low-carbová diéta, Atkinsonova diéta a metabolická diéta.

Bezlepkové stravovanie

V súčasnosti sa značne rozmáha bezlepkové stravovanie, čiže vylučovanie lepku zo stravy. Stáva sa to dokonca tendenčným. Je však potrebné zdôrazniť, že bezlepková strava bola a je primárne určená pre ľudí trpiacich celiakiou, čo je ochorenie súvisiace s intoleranciou lepku.

Lepok alebo glutén sa nachádza v obilninách ako pšenica, jačmeň a raž, prípadne ovos, čo znamená, že všetky potraviny a pokrmy, ktoré ho obsahujú, sú aj s obsahom lepku. Dôvod, prečo sa mu musia celiatici vyhýbať, súvisí s ich zdravotnými ťažkosťami črevného, ale aj mimočrevného charakteru. Medzi typické príznaky celiakie patria problémy s trávením, nafukovanie, meteorizmus, hnačky, kŕče, málokrvnosť, celkové neprospievanie organizmu, ale aj únava, vyrážky, ekzémy a pod. Po vylúčení lepku zo stravy dochádza u pacientov k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu a k zmierneniu, prípadne strate príznakov a problémov. V súčasnosti však množstvo ľudí za svoje „oslabené“ zdravie obviňuje konzumáciu chleba a lepku a aj bez potvrdenej diagnózy siahajú po bezlepkovej diéte. Bezlepkové stravovanie nie je vo svojej podstate rizikové, ak je tak ako pri ostatných diétach alebo spôsoboch stravovania zabezpečený príjem všetkých potrebných živín a energie.

Tento druh stravovania je limitovaný značným obmedzením širokého spektra výrobkov a potravín, pretože dnes máme na trhu množstvo produktov, v ktorých by sa lepok prirodzene nemal vyskytovať, ale v dôsledku zlepšenia technologických či senzorických vlastností sa pri ich výrobe používa. V zásade ide o zdravé stravovanie, ale aj pri tomto spôsobe výživy treba svoju pozornosť upriamiť na náhradu živín, ktoré by sme inak získali prostredníctvom potravín, ktoré lepok obsahujú. To však často znamená zaviesť do svojho jedálnička menej tradičné obilniny a pseudoobilniny, ako je amarant, cirok, pohánka a iné, alebo využívať múky strukovinové, kukuričnú či ryžovú múku.

Treba však mať na pamäti, že použitie múky bez lepku je pri pečení a varení z hľadiska technológie pomerne náročné. Okrem toho kedysi boli bezlepkové výrobky spájané s horšou nutričnou kvalitou (práve vzhľadom na technologické ťažkosti), boli typické vyšším obsahom tukov, transmastných kyselín, sacharidov a solí. To však dnes už nie je pravda, pretože po zvládnutí technologických záležitostí sa pozornosť inovátorov upriamila práve na nutričnú kvalitu bezlepkových produktov, takže často sa stáva, že tieto produkty môžu nielen konkurovať svojim lepkových náprotivkom, ale aj ich prevyšovať v kvalite.

Okrem toho sú tieto produkty, hlavne v zahraničí, fortifikované (obohacované) o rôzne mikronutrienty, ktoré výživový stav konzumenta zlepšujú. Nech už sú dôvody na bezlepkové stravovanie akékoľvek, majte na pamäti, že vaša zvýšená telesná hmotnosť, za ktorú obviňujete konzumáciu chleba, nie je dôvodom, prečo by ste ho mali dodržiavať. Chlieb, ba ani lepok vám celiakiu určite nespôsobia.

Dobrá rada na záver

V každom prípade, nech už vás nadchne akákoľvek diéta, výživový smer či trend a móda v oblasti stravovania, je potrebné riadiť sa zdravým sedliackym rozumom, poznať príčiny zmeny, mať víziu alebo cieľ, ktorý touto zmenou chceme dosiahnuť, a predovšetkým byť dostatočne informovaný o rizikách a benefitoch zvoleného spôsobu výživy. Často nám telo samo signalizuje, čo potrebuje a akým smerom sa uberať, stačí len odhodlanie a trpezlivosť. Mali by sme sa riadiť tým, čo bolo povedané už dávno – aby jedlo bolo naším liekom a liek naším jedlom. Každý z nás je osobitý tvor, ktorý má svoje špecifické požiadavky, preto odporúčať všetkým niektorú z diét, prípadne povedať, ktorá je tá najlepšia, je nemožné. Aj v tomto prípade, nielen v prípade liečebnej výživy, platí pravidlo prísne personalizovanej výživy. Čo jednému prospieva, inému môže škodiť!

Súčasná pandemická situácia priniesla so sebou množstvo zmien. Sociálna izolácia, obmedzenie pohybu, spomalenie života – toto je len zlomok toho, čo všetko musíme v súčasnosti podstúpiť. Vynára sa však otázka, ako výrazne a predovšetkým v akej oblasti budeme týmto obdobím poznačení. Jednou z nich je aj naše stravovanie. Covid nás viac či menej spomalil, uzavrel v domácom prostredí na home officeoch, obmedzil pohyb a šport (prispelo k tomu aj zimné obdobie), ale čo je v mnohých prípadoch pozitívne, prinútil nás zamyslieť sa nad spôsobom a kvalitou nášho stravovania. Nebude klamstvom, ak povieme, že veľká väčšina populácie zaznamenala v období pandémie menší alebo väčší, dokonca aj extrémny nárast telesnej hmotnosti. Samozrejme, prispelo k tomu obmedzenie pohybu, a teda nerovnováha medzi energetickým príjmom a výdajom. Nuž, ak k tomu došlo, čo s tým?

Mnoho ľudí práve preto siahne po rôznych diétach alebo sa bude snažiť zmeniť svoje stravovanie. Stačí otvoriť internetové prehliadače, zadať kľúčové slová a zaručené recepty na rýchle a radikálne chudnutie sa sypú jedna radosť. Zárukou chudnutia a neskôr udržania získanej optimálnej telesnej hmotnosti však nie sú práve takéto „babské“ diéty. Ich udržateľnosť nie je dlhodobá a ani ľahká. Organizmus (ako aj psychiku) zväčša veľmi potrápia – zabezpečia síce úbytok hmotnosti, ale po zvoľnení diétneho režimu sa stratené kilogramy opäť vracajú. A čo je horšie, prinesú so sebou aj ďalších kamarátov – kilá navyše (jo-jo efekt).

Aká je teda zaručená cesta starostlivosti o svoje telo, svoju hmotnosť a zdravie?

Jednoznačne trvalá zmena myslenia a prístupu k sebe a k svojmu telu. Táto zmena väčšinou spôsobí aj zmenu v stravovaní a celkovom životnom štýle, ktorá na rozdiel od diét zaručene poskytuje dlhodobé trvanie a postupné, no o to trvácnejšie pozitívne zmeny.
V súčasnosti – s rozvojom predovšetkým vedy a výskumu a vďaka bohatstvu získaných poznatkov – vieme, že existujú rôzne stravovacie modely, ktoré konzumentom poskytujú značné benefity, ale aj negatíva. Čo prevažuje, závisí, samozrejme, od mnohých faktorov. Nie pre každý organizmus je určená akákoľvek strava, diéta či výživový smer.

Svoju rolu zohrávajú faktory ako:
• vek,
• prítomnosť choroby,
• vzťah k prírode či viera,
• úroveň fyzickej aktivity,
• úroveň vedomostí v oblasti humánnej výživy.

Vyznávať nejaký výživový smer a držať sa ho ešte neznamená, že nám poskytuje zaručené benefity. V konečnom dôsledku nám môže práveže uškodiť, najmä ak si vybraný spôsob stravovania dostatočne nenaštudujeme. Môžu nám chýbať elementárne poznatky o výžive ako takej, nepoznáme, čo organizmus potrebuje, ako funguje, kde hľadať náhrady vylúčených potravín a prečo. A vynaložená snaha ešte nemusí znamenať, že sa nám s daným typom stravovania podarí zžiť.

Dnes nie je žiadnym tajomstvom, že na zabezpečenie zdravia, či už fyzického, alebo psychického, je potrebný kvalitný a dostatočný pohyb, ktorý nám zabezpečuje energetický výdaj a podieľa sa teda na energetickej bilancii. Druhým faktorom ovplyvňujúcim naše zdravie je výživa. Ak je správne zladená s požiadavkami organizmu, zabezpečujeme si ňou všetky živiny a látky, ktoré náš organizmus potrebuje na svoje životné pochody.

Stravou dodávame telu aj energiu, ktorú prirodzene potrebuje, avšak pozor na rovnováhu s výdajom. V lepšom prípade nastáva rovnovážny stav, čiže telo prijalo len toľko energie, koľko potrebovalo na všetky svoje nevyhnutné aktivity a pohyb, a človek nepriberá. V horšom prípade prijímame viac energie, ako spotrebujeme, čo, samozrejme, môže byť zapríčinené vyšším príjmom potravy ako obvykle pri zachovaní našej rutinnej aktivity. Alebo môžeme stravou prijať naše zvyčajné množstvo energie, ale z nejakého dôvodu došlo k obmedzeniu pohybu, čiže výdaju energie. V tom prípade dochádza k ukladaniu prebytočnej energie v tele a k nárastu telesnej hmotnosti. Tento stav je žiaduci, ak je organizmus podvyživený a potrebuje zvýšiť svoju telesnú hmotnosť – samozrejme, mala by sa zvýšiť svalová hmota, nie tá tuková. To dokážeme len správne nastavenou výživou v kombinácii s pohybom. A potom tu máme ešte jeden stav, ktorý môže nastať, a tým je negatívna energetická bilancia, keď telo prijíma oveľa menej energie, než v skutočnosti potrebuje. Vtedy dochádza k chudnutiu, pretože organizmus čerpá energiu zo svojich zásob (našťastie, spočiatku ide práve o nadbytočný tuk).

Ale naše telo nepotrebuje na svoje prežitie a fungovanie len energiu (jej zdrojom sú cukry, tuky a bielkoviny). Musí prijímať aj vitamíny a minerálne látky. O ich funkciách a význame sa dnes dočítame kdekoľvek. Často sa však stáva, že deficit týchto látok v strave a v konečnom dôsledku v tele nevidíme. Navonok pôsobí naša telesná hmotnosť, konštitúcia a vzhľad výborne (aj keď neraz máme kilá navyše), avšak fyziologicky môže byť naša strava ochudobnená o niektoré životne dôležité prvky. Dostatočný príjem energie ešte neznamená aj dostatočný príjem všetkých vitamínov či minerálnych látok. V súčasnosti môže byť príkladom vitamín D. Je známe, že jeho zásobu v tele si dokážeme vytvoriť aj inak ako príjmom v strave (slnečné žiarenie), no aj tak dnes vieme, že i ľudia na Slovensku trpia jeho nedostatkom napriek tomu, že pomerná časť populácie trpí nadhmotnosťou alebo, čo je horšie, obezitou. Plný tanier totiž zákonite neznamená plno živín! Zaručenou cestou, ako manažovať svoju hmotnosť a kvalitu stravy, nie sú teda diéty, ale adekvátna výživa kombinovaná s pohybom.

Čo je adekvátna výživa?

Pri hľadaní diét neraz narazíme na tzv. výživové smery alebo trendy. Tieto predstavujú zmenu oproti tradičnému racionálnemu stravovaniu. Zmeny sa môžu týkať nielen celkového príjmu energie, ale aj množstva prijímaných živín, ktoré túto energiu poskytujú. Môže ísť o redukciu alebo až vylúčenie cukrov či tukov, alebo aj ich navýšenie (napríklad bielkovín), čím sa vlastne naruší tradičný optimálny trojpomer základných živín. Všeobecne sa odporúča na jeden kilogram telesnej hmotnosti jeden gram bielkovín, jeden gram tukov a štyri gramy sacharidov. Alebo môžeme tento trojpomer 1 : 1 : 4 vyjadriť aj percentuálne vo vzťahu k prijímanej energii ako 10 – 15 : 30 : 55 – 60 pre bielkoviny, tuky a sacharidy. Ďalej môžu byť zmeny spôsobené vylúčením niektorej potravinovej zložky z jedálnička. Najčastejšie počujeme o vylúčení mäsa a mäsitých pokrmov, ale aj vajec, mlieka a mliečnych produktov, prípadne eliminujeme pečivo a pekárske výrobky. V poslednom čase je rozšírený trend vylučovania lepku zo stravy, čo však zatiaľ nie je výživový smer, ale stále liečebná výživa určená pre ľudí s celiakiou. Niektoré výživové smery a trendy sú nielen o vylúčení potraviny alebo živiny, ale aj o vzťahu k prírode, spôsobe získavania potravy, chovu zvierat či pestovania plodín alebo dokonca aj o technológii prípravy pokrmov.

Aké sú teda najznámejšie a najrozšírenejšie trendy v stravovaní a aké benefity, resp. riziká prinášajú?

Vegetariánstvo

Hádam najznámejšie je vegetariánstvo, ktoré je pomerne rozšíreným výživovým smerom a ktorého princíp spočíva vo vylúčení mäsa a mäsitých pokrmov z jedálnička. Podľa toho, či sú alebo nie sú v strave prípustné živočíšne produkty, rozlišujeme niekoľko odnoží tohto výživového smeru:

• Najprísnejšie je vegánstvo, ktoré nepripúšťa zaraďovať do jedálnička žiadne potraviny či výrobky živočíšneho pôvodu (napr. mliečne výrobky, vajcia).
• Ovovegetariánstvo vylučuje mäso aj mlieko a mliečne výrobky, nie však vajíčka.
• Laktovegetariáni sa zasa vyhýbajú mäsu a vajíčkam, povolené však majú mlieko a mliečne produkty.
• Laktoovovegetariáni si pochutnávajú na mliečnych aj vaječných pokrmoch.
• Existujú aj tzv. flexitariáni, ktorí nemusia mäso úplne vylúčiť zo svojho jedálnička, stačí, ak sa budú stravovať prevažne vegetariánsky. Filozofia diéty spočíva vo väčšom príjme rastlinnej stravy. Odborníci ju odporúčajú pri ochoreniach srdca, diabete a pri redukcii hmotnosti.
• Pescotariáni sú menej známi. Ide o smer, kde sa vylučuje mäso, ale nie ryby a morské plody.
• A ešte tu máme polotariánov, ktorí síce mäso nekonzumujú, ale v ich jedálničku je povolené hydinové mäso, frutariánov, ktorí konzumujú iba ovocie a niektoré druhy zeleniny, a vitariánov, ktorí konzumujú iba surovú rastlinnú stravu.

Čo nám obmedzovanie mäsa a živočíšnych produktov vo väčšej alebo menšej miere môže v skutočnosti priniesť?

Čo sa týka práve spomínaných nutričných potrieb organizmu, je všeobecne známe, že čím viac obmedzujeme svoj jedálniček z hľadiska spektra konzumovaných potravín, tým menej pestrú stravu konzumujeme a ešte menej dodávame telu všetky potrebné živiny.

V súvislosti s vegánstvom hrozí najmä u detí, adolescentov, seniorov a tehotných žien nedostatočný príjem energie, absencia živočíšnych bielkovín, nízky príjem tukov, ale predovšetkým nedostatok vitamínu B12, vitamínu D, železa, zinku a vápnika. Aj keď mnohé živiny dokážeme získať aj iným spôsobom než zo živočíšnych zdrojov (vitamín D pôsobením slnečného žiarenia na pokožku, železo, zinok a vápnik nájdeme samozrejme aj v rastlinnej strave), ich vstrebateľnosť a následná využiteľnosť v tele je oveľa nižšia ako v prípade živočíšnych zdrojov. Nedostatok vitamínu B12 vedie k anémii a neurologickým poruchám, málo vitamínu D k zhoršeniu funkcie imunitného systému, u detí k rachitíde a u dospelých k osteodystrofii. Aj pri nedostatku železa dochádza k vzniku anémie, ak telu chýba vápnik. Odrazí sa to hlavne na kvalite a zdraví kostí.

Medzi benefity takejto stravy patrí vysoký podiel vlákniny, ktorá urýchľuje napríklad vyprázdňovanie čriev a pomáha tak pri redukcii telesnej hmotnosti, znižuje cholesterol. No ako sa hovorí, všetkého veľa škodí – a tak je to aj v prípade vlákniny. Príliš vysoký podiel pôsobí kontraproduktívne, môže napríklad, paradoxne, spôsobiť zápchu alebo znižuje vstrebávanie dôležitých živín, o ktoré potom telo prichádza. Rastlinná strava je bohatá na vitamíny a minerálne látky, obsahuje menej nasýtených a viac polynenasýtených tukov. Je vhodná ako prevencia vzniku rôznych kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny či cukrovky. Pri tomto výživovom smere je veľmi dôležité poznať svoj zdravotný stav, aby sme si, paradoxne, v snahe zlepšiť si zdravie alebo v rámci prevencie nespôsobili opak.

Je nevyhnutné, aby vegetarián dôkladne poznal zloženie potravín a vedel, odkiaľ čerpať živiny, ktorých príjem je limitovaný možnosťami výberu. Okrem toho je žiaduce, aby vegetarián aj vegán vedeli, ako správne kombinovať povolené potraviny a suroviny, a aby nezanedbali kvalitu svojej výživy.

Milí čitatelia, v pokračovaní článku si môžete prečítať o ďalších trendoch v stravovaní, ktoré sa stali obľúbenými. Vyskúšali ste alebo aktuálne dodržujete diétu, alebo máte iné obmedzenia v stravovaní? Ako to zvládate? Podeľte sa o svoje skúsenosti.