Vianočný čas je pre mnohých z nás obdobím, keď sa snažíme spomaliť. Známe vône a chute nás vedia vrátiť v čase. Spomienky na Vianoce z detstva sú stále živé aj vďaka tradíciám. Niektoré sa v domácom kruhu už len prerozprávajú, niektoré sa udržiavajú dodnes a sú aj také, ktoré si v rodinách postupne budujeme sami.
Je zachovávanie tradícií už len symbolom?
Tradície pre nás znamenajú stabilitu. Je však prirodzené, že pred sto rokmi sa žilo inak a niektoré zvyky sa nedajú uchovať. Činnosti ako upratovanie či stretávanie sa s ľuďmi sa pretvorili do súčasnej podoby. Veľa zo zvykov sa udržiava symbolicky najmä v súvislosti so štedrou večerou. Naši predkovia prisudzovali Vianociam priam magický význam. Štedrý deň bol považovaný za deň nového počiatku. Týmto dňom sa zároveň končil adventný pôst.
Vedeli ste, že…?
Na Štedrý deň veľmi skoro ráno, ešte za tmy, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Toto obradné pečivo muselo byť vybrané z pece do východu slnka. Nevykysnuté koláče boli predzvesťou úpadku gazdovstva, puknutá kôrka údajne symbolizovala i rozpad manželstva.
Pečivo malo počas Vianoc mimoriadne veľký význam. Na Orave dali do pece toľko chlebov, koľko bolo v dome ľudí. Do každého chleba zapichli strúčik cesnaku a čí cesnak v peci očernel, ten mal v nasledujúcom roku chorľavieť. Pri pečení chleba mala gazdiná používať nové náradie, ktoré jej vyrobil gazda.
Akými pokrmami sa slávili Vianoce v slovenských regiónoch?
Jednotlivým chodom na štedrovečernom stole bola venovaná patričná pozornosť. Mali byť zostavené tak, aby sa na stôl dostali všetky plodiny pestované na gazdovstve. Tak ako sa v jednotlivých regiónoch Slovenska odlišovalo zloženie pestovaných plodín, líšil sa aj štedrovečerný jedálny lístok.
K typickým jedlám na sviatočnom stole patrili polievky.
- Gorali podávali na Štedrý deň varený bôb, kapustnicu s hubami.
- Na východnom Slovensku sa pripravovala kyslá obilninová polievka – kyseľ.
- Pre Záhorie bola typická kyslá šošovicová polievka.
- V okolí Cerovej to bola cícerová polievka, v Nimnici šusterica, čo bola fazuľa s kyslou kapustou.
Ďalšou typickou zložkou boli múčne jedlá. Jeden pokrm mal aj niekoľko názvov, a tak na Záhorí jedli opekance s makom, na strednom Slovensku pupáky a na východnom Slovensku bobáľky. Podávali sa zaliate teplým mliekom, s medom, posypané makom a dodnes sú obľúbeným vianočným chodom. Pripravovali sa aj rezance s makom, šúľance či pirohy.
Vplyvom cirkvi sa na štedrovečerný stôl dostala ryba ako pôstny kresťanský pokrm. Vďaka šupinám pripomínajúcim mince bola zároveň symbolom bohatstva. Ryby sa jedli varené či nakladané kyslé. Až v druhej polovici 20. storočia začali dominovať vyprážané kúsky ryby podávané so zemiakovým šalátom. Katolíci nesmeli na Štedrý večer jesť mäso z hydiny, lebo by sa rozletel majetok. Mäsité jedlo však bolo na stole často, aby si takto zabezpečili dosť mäsa v nadchádzajúcom roku. Mäso sa mohlo konzumovať až po návrate z polnočnej omše. U evanjelikov bolo dovolené jesť mäso a mäsité jedlá už na Štedrý večer.
Na stole nesmeli chýbať oblátky, cesnak, med a doplnkom večere boli aj slivky, jablká a hrušky. Chodov bolo sedem alebo deväť, z každého jedla sa mali zjesť len tri hlty. Prvý a Druhý sviatok vianočný mali slávnostný charakter a boli aj priestorom na stretnutia rodiny a známych. Obed prebiehal podobne ako večera na Štedrý deň, nechýbali však už mäsité pokrmy.
Lahodné kura na sviatočný spôsob
Ktoré z týchto zvykov sú vám ešte známe a praktizujete ich vo svojom rodinnom kruhu? Líši sa vaše vianočné menu od toho z minulosti alebo si ponechávate na vianočnom stole väčšinu tradičných jedál?
Aj keď sú vianočné jedlá pestré, množstvo pečiva, múčnych jedál a koláčikov môže byť pre naše trávenie zaťažkávacou skúškou. Vianoce sú však o hojnosti, a preto si obohaťte slávnostný stôl napríklad aj o vynikajúce vianočné medové kura. Jeho príprava vás nebude stáť veľa času a všetko si pripravíte v jednom pekáči. Zároveň vás vo výsledku toto chutné jedlo zasýti, no nezaťaží. Vďaka medu, jabĺčkam a zázvoru sa z klasického pečeného kuraťa stane ideálny sviatočný pokrm.
Potrebujeme:
- 1 ks Kuraťa Kráľovského
- 2 PL sójovej omáčky
- 1 ČL sušeného zázvoru (alebo kúsok čerstvého)
- 1 PL medu
- šťava z polovice citróna
- 1 ČL soli
- olivový olej
- 6 – 8 väčších zemiakov
- 2 jablká
Postup:
Zázvor (čerstvý postrúhame) zmiešame s medom, so sójovou omáčkou, s citrónovou šťavou, so soľou a s 2 polievkovými lyžicami oleja. Kura Kráľovské potrieme zo všetkých strán a uložíme na pekáč. Časť marinády si môžeme nechať na potieranie. Zemiaky a jablká ošúpeme, nakrájame, posolíme a prelejeme trochou oleja. Pridáme k mäsu na pekáč a pečieme zakryté pri 175 °C asi hodinu. Po hodine pekáč odkryjeme, potrieme marinádou a dopečieme ešte 15 – 20 minút.
Želáme vám dobrú chuť a nezabudnuteľné sviatky!
