Značka: vitamíny

Aby sa zistili účinky konkrétneho vitamínu, najskôr musia vzniknúť symptómy prejavujúce sa v dôsledku jeho nedostatku. V prípade vitamínu K2 boli objavené pomerne nedávno, hoci im pre ich pozitívny vplyv na ľudský organizmus môžeme právom pripísať prívlastok významné a nenahraditeľné.

Nie je káčko ako káčko

K2 je vitamín rozpustný v tukoch, ide o jednu z hlavných foriem skupiny vitamínov K. Výskumy ukazujú, že jeho úloha je špecifická a v rámci danej skupiny káčok odlišná natoľko, že pri všeobecnej kategorizácii vitamínov by mohol vystupovať osobitne. Vitamín K existuje v niekoľkých formách, tými hlavnými (a prirodzenými) sú vitamín K1 (fylochinón) a K2 (menachinón).

K1 sa nachádza v rastlinách, predovšetkým v listovej zelenine, a je dôležitý najmä vzhľadom na svoju schopnosť zrážať krv. K2 nájdete v potravinách živočíšneho pôvodu a vo fermentovaných potravinách. V ľudskom tele ho vyrábajú baktérie v tráviacom trakte, ale iba do istej miery. Organizmu ponúka viacero benefitov.

Vedeli ste, že…?
Za objav vitamínu K získali Nobelovu cenu v roku 1943 Edward Diosy a Henrik Dam. Neskôr sa však zistilo, že išlo o vitamín K1, čiže ten, ktorý vplýva na zrážanlivosť krvi. Vitamínu K2 vtedy dôležitosť pripisovaná nebola. Jeho objavenie sa spája až s menom Dr. Westona Pricea. Tento zubár cestoval na začiatku 20. storočia po svete a u rôznych národov skúmal vplyv stravy a spôsobu stravovania na ochorenia, ktoré sa u ľudí prejavovali. Zistil, že „nepriemyselná“ potrava, ktorou sa živili primitívne kmene mimo civilizácie, je bohatá na vtedy neznámu živinu, ktorá týchto ľudí chráni pred zubným kazom či srdcovo-cievnymi chorobami. Nazval ju aktivátor X. V súčasnosti vedci tento počin stotožňujú s objavením vitamínu K2.

Čo o ňom vieme?

Vitamín K2 tvorí viac ako desať zlúčenín, ktoré sa súhrnne nazývajú menachinón (skratka MK – menaquinone) a ich názvy sú odvodené od dĺžky reťazca týchto podtypov. Pre človeka sú významné najmä podtypy MK-4 a MK-7. Ľudské telo je závislé od ich dopĺňania zo stravy, pretože ich nedokáže vytvárať v potrebnom množstve.

Okrem výživových doplnkov sú dobrým zdrojom vitamínu K2 živočíšne výrobky (vaječný žĺtok, mäso, vnútorné orgány, syr a i.). Treba však podotknúť, že tieto potraviny musia byť kvalitné, s čím súvisí aj kvalita krmiva a samotného chovu zvierat. V opačnom prípade budú hodnoty „kádvojky“ v nich minimálne až nulové.

Práve preto môžu byť pre vás správnou voľbou výrobky od firmy HSH, ktorá sa zabíjaním hydiny a jej predajom zaoberá 27 rokov. Kvalitu svojich produktov dosahuje prostredníctvom špeciálneho chovu – WELFARE. Od roku 2010 uplatňuje jeho zásady. Minimalizuje sa možný stres a to sa odzrkadľuje na vynikajúcej kvalite mäsa. Kurencom sú garantované dobré životné podmienky, ktoré vystihujú najmä pojmy prosperita a pohoda.

TIP: Ak užívate širokospektrálne antibiotiká, môže sa vám rapídne znížiť hodnota vitamínu K2, keďže tieto zabijú baktérie, ktoré ho produkujú. Vtedy sa odporúča vitamín K2 prijať vo forme MK-7 prostredníctvom výživových preparátov. Tento podtyp je ľahšie absorbovateľný a v porovnaní s podtypom MK-4 ho stačí prijať menej.

Nájdete ho aj v kuracom mäse

Získať optimálnu dennú dávku 100 – 200 μg (mikrogram – značka μg je jednotkou hmotnosti) vitamínu K2 z potravy môže byť pomerne náročné. Navyše, jej presné hodnoty doposiaľ nie sú stanovené. Stretnúť sa môžete i s tým, že táto dávka sa vzťahuje iba na podtyp MK-7. Pre podtyp MK-4 môže byť denná dávka stanovená na 1500 – 3000 μg.

Vedeli ste, že…?
Ak človek zvýši príjem vitamínu K2 o 10 μg denne, podľa vedeckých štúdií by sa malo znížiť riziko prepuknutia aterosklerózy o 9 %. Tento objav je o to dôležitejší, že v Európe a aj v mnohých vyspelých mimoeurópskych krajinách na aterosklerózu, ktorá spôsobuje infarkt či mozgovú mŕtvicu, umiera mnoho ľudí. Vitamín K2 je v tomto smere účinný, pretože bráni usadzovaniu vápnika v cievach.

Napríklad vaječný žĺtok obsahuje cca 15 μg/100 g, maslo cca 15 μg/100 g. V syroch môžete nájsť cca 70 μg/100 g v závislosti od druhu. Mlieko síce neobsahuje vysoké hodnoty vitamínu K2, avšak činnosťou baktérií mliečneho kvasenia stúpajú, čo znamená, že v jogurte je jeho obsah niekoľkonásobný (cca z 1 μg/100 g sa zvýši na 13 μg/100 g).

Veľké množstvo K2 nájdete vo fermentovanom syre zo sójových bôbov, tzv. natto, obsahuje cca 1000 μg/100 g. Fermentovaná pasta zo sójových bôbov, tzv. miso, obsahuje 30 μg/100 g. Nezanedbateľné množstvo má i kyslá kapusta. V kuracej pečeni (pečenej) sa nachádza cca 12 μg/100 g, v kuracích prsiach cca 9 μg/100 g (ak dbáte na kvalitu, ktorou disponuje Kura Kráľovské).

Benefity vitamínu K2

Vitamín K2 môže fungovať ako pomocník pri znižovaní hladiny cukru v krvi, jeho absencia zase môže byť jedným z faktorov podieľajúcich sa na vzniku Alzheimerovej choroby. Avšak dôležitosť vitamínu K2 a jeho pozitívne účinky na ľudský organizmus spočívajú predovšetkým v nasledujúcom:

• Vápnik na správnom mieste – vitamín K2 zabezpečuje, aby sa kalcium dostalo do kostí, zubov a, naopak, aby sa nesústreďovalo v cievach či obličkách. Vďaka tomu funguje aj ako prevencia vzniku obličkových kameňov, zlepšuje celkové zdravie zubov a kostí.
• Kardiovaskulárne ochorenia pod kontrolou – znižuje pravdepodobnosť ich vzniku. Vitamín K2 pomáha predchádzať tzv. kalcifikácii, čím zároveň bráni zvyšovaniu krvného tlaku, zmierňuje riziko infarktu a pod.
• Účinný proti osteoporóze – tzv. osteoklast odstraňuje staré kostné bunky, osteoblast zasa vytvára nové kostné bunky. Toto sa deje v prípade, že kosti majú dostatok vápnika. Ani to však nestačí. Nutnosťou je i prítomnosť vitamínu D3. S jeho pomocou sa začnú vytvárať osteokalcíny potrebné na prenos vápnika na dané miesto v kosti. No zistilo sa, že tento proces budovania nových kostných buniek nie je aktivovaný bez vitamínu K2.
• Prevencia – preventívne môže pôsobiť aj pri niektorých druhoch onkologických ochorení (rakovina prostaty) alebo autoimunitných ochorení. Keďže dôležitosť vitamínu K u človeka je známa pomerne krátko, je predmetom skúmania v stále vznikajúcich štúdiách.

Vitamíny skupiny B sú chemicky rôznorodá skupina biologicky aktívnych látok. Akú úlohu v tejto skupine zohráva vitamín B5? Dokáže strava v dostatočnej miere pokryť jeho dennú potrebu? Objavte zdravotné benefity kyseliny pantoténovej a jej nevyhnutnosť v organizme. Vedeli ste, že ju môžete nájsť aj v kvalitnom kuracom mäse, napríklad od HSH?

Kyselina pantoténová

V minulosti bol nedostatok vitamínu B5 skôr výnimočný. V súčasnosti to tak už nie je. Môžu za to nekvalitné potraviny, hotové sterilizované pokrmy, dlhodobé skladovanie potravín v chladničke či mrazničke, ale aj niektoré lieky obmedzujúce jeho absorpciu. A vo vysokej miere i stres.

V poradí piaty vitamín zo skupiny B vitamínov nesie názov kyselina pantoténová. Je dôležitou súčasťou koenzýmu A. Zohráva kľúčovú úlohu pri dôležitých biochemických reakciách v ľudskom tele.

Vitamín B5 je potrebný pri metabolizácii mastných kyselín, aminokyselín a cukrov. Dôležitý je pri syntéze hormónov a cholesterolu i pri tvorbe hemoglobínu. Časť z neho je produkovaná črevnou mikroflórou, no na dosiahnutie optimálnej dennej dávky je nevyhnutný jeho externý príjem. Pestrá strava ho zabezpečí v dostatočnom množstve.

Vedeli ste, že…?
Kyselina pantoténová sa nachádza takmer vo všetkých živých tkanivách – v rastlinných aj živočíšnych. Aj vďaka tomu jej prislúcha názov odvodený od gréckeho slova pantothen, čo znamená odvšadiaľ, zo všetkých strán. Objavil ju v roku 1933 Roger Williams, ktorý zistil jej stimulačný účinok na rast kvasnicových húb. Deficit tejto látky môže spôsobovať pozastavenie rastu či kožné ochorenia.

Križovatka chemických procesov v tele

Vitamín B5 je stavebným prvkom metabolizmu. Podieľa sa na priebehu metabolizmu bielkovín, lipidov, sacharidov, na syntéze hemoglobínu, cholínu, kortikosteroidov, nadobličkových hormónov aj na procesoch detoxikácie.

Ak máte dostatok kyseliny pantoténovej, cítite sa lepšie, pretože:

• Eliminujú sa črevné problémy – dokáže totiž zrýchliť pohyb trávenej potravy, keďže pôsobí na konce periférnych nervov, čím podporuje peristaltický pohyb čriev. Napomáha optimálnemu fungovaniu metabolizmu, čo je dôležité aj pre tvorbu energie.
• Zníži sa LDL cholesterol – pomáha zabraňovať jeho ukladaniu na stenách ciev, zvyšuje jeho pohyblivosť a stimuluje aj lipolytické enzýmy, ktoré bránia vzniku tukových radikálov.
• Zlepší sa hojenie rán – prispieva k obnove tkanív, urýchľuje regeneráciu pokožky a slizníc (súvis so syntézou bielkovín). Výborné výsledky epitelizácie sú využívané aj pri hojení pooperačných jaziev. Zdravo vyzerajúca pokožka a vlasy sú bonusom.

Vedeli ste, že…?
Hoci má kyselina pantoténová preukázateľne pozitívne účinky na pokožku, nie je vhodná na vonkajšie používanie. Na vzduchu je totiž nestabilná. Avšak pantenol, jej provitamín, stabilné vlastnosti má a pre pokožku je akýmsi balzamom. Trik je v tom, že v organizme sa pantenol premieňa na samotnú kyselinu pantoténovú. Preto sa v kozmetických prípravkoch nachádza v „obmenenej podobe“.

Vitamín B5 aj v kuracom mäse

Telo vitamíny spotrebováva v rôznych anabolických a katabolických procesoch, preto je potrebné zaistiť ich pravidelný príjem. Platí to aj pre kyselinu pantoténovú, ktorej optimálnu dennú dávku dokážete zabezpečiť prísunom pestrej stravy. Bohatým zdrojom je najmä mäso, vnútornosti, mlieko, vajcia a obilniny.

Prítomnosť kyseliny pantoténovej v potravinách na 100 g:

• vnútornosti, predovšetkým pečeň, obsahujú cca 20 mg
• huby shiitake sú bohatým zdrojom, majú aj viac ako 20 mg
• kvalitné kuracie mäso obsahuje v priemere 2,5 mg
• vo vajciach nájdete cca 1,50 mg, na 1 vajce pripadá približne 0,7 mg
• strukoviny, obilniny, zelenina majú v priemere cca 1,8 mg
• v slnečnicových semienkach je prítomných cca 7 mg
• v mlieku sa nachádza cca 0,4 mg, srvátka môže mať až 5 mg

Čo ho ovplyvňuje?

Kyselina pantoténová je citlivá na oxidáciu, rozkladá sa pri ultrafialovom žiarení. Keďže ide o vitamín rozpustný vo vode, k jej stratám dochádza aj vylúhovaním. Pri konzervovaní a mrazení sa jej podiel v potravine výrazne znižuje, klesnúť môže až o polovicu.

Takéto množstvo vitamínu B5 je odstránené aj pri zjemňovaní obilia na bielu múku alebo pri procese premeny prírodnej ryže na lúpanú. Pri pečení a grilovaní sa jeho hodnota môže znížiť o cca 35 %. Väčšie množstvo octu taktiež minimalizuje jeho množstvo v strave. Kyselina pantoténová je citlivá na kyseliny.

TIP: Ak sa chystáte skoncovať s fajčením, vyšší príjem kyseliny pantoténovej bude mať pri odvykaní pozitívne účinky na vaše telo.

Prejavy nedostatku kyseliny pantoténovej

Jej hladinu môžete znížiť, a to najmä dlhodobou konzumáciou nadmerného množstva alkoholu či cukrov. Nedostatok vzniká aj pri ťažkých úrazoch alebo závažných ochoreniach. Ako sa to môže prejaviť?

• Objaví sa u vás pocit slabosti, prípadne až porucha koordinácie.
• Budete unavení, a to aj pri dostatočnom spánku (prejavom môže byť aj nespavosť).
• Môže sa objaviť nervozita, podráždenosť alebo aj depresia.
• Môžete pociťovať pálenie v chodidlách a nepríjemné pocity stuhnutých končatín.
• Pravdepodobne na sebe spozorujete i drobné prasklinky v kútikoch úst a očí.
• Môže vám zblednúť pokožka, zhorší sa hojenie rán alebo vám začnú vypadávať vlasy.

Koľko si dopriať?

Odporúčaná denná dávka pre ženy činí 6 – 8 mg, pre mužov 10 mg. Tehotné ženy by ju mali zvýšiť na 15 mg, dojčiace na 10 mg. U detí sa pohybuje v rozmedzí 2 – 5 mg, podľa veku a telesnej hmotnosti. Diabetici, seniori, ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu zvyčajne potrebujú odporúčanú dennú dávku ešte navýšiť.

Význam vitamínu B5 je opisovaný najmä v tehotenstve. To však neznamená, že jeho účinky sú pre iných menej významné, práve naopak. Krvná plazma kyselinu pantoténovú neukladá, jej rovnomerný a stály prísun je preto nutnosťou bez ohľadu na pohlavie. Aj pri tomto vitamíne platí, že stres a fyzicky náročné aktivity sa postarajú o jeho vyššiu spotrebu. Dbajte preto o to, aby súčasťou vašich dní bola pestrá strava, ideálne obohatená o kuracie mäso z HSH.