Začína jar!
Príchod jari je od nepamäti slávnostnou udalosťou pre všetky národy. Veľká Noc prichádza s posolstvom víťazstva nad smrťou a výzvou k novému životu a príroda toto posolstvo zvýrazňuje prebúdzaním sa zo zimného spánku a svojim očarujúcim znovuzrodením. Okolitý svet začína opäť dýchať farbami a v korunách každým dňom rozkvitnutejších stromov sa hmýria vtáčence. Aj to je neklamným znakom toho, aké slávnostné obdobie strieda zimu. Svet akoby dostával novú šancu zažiariť a začať odznova. Niet preto divu, že počas sviatkov možno všade vidieť krásne maľované vajíčka. Ide totiž o symbol nového života a plodnosti.
Termín Veľkej noci nie je pevne stanovený a pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne Mesiaca. Dni spadajúce do veľkonočného týždňa sú tak bohaté na tradície a zvyky, že ich podrobný zoznam by určite zaplnil aj knihu. Spomeňme aspoň niektoré z nich.
Veľká Noc deň po dni
Zelený štvrtok bol podľa ľudových tradícií dňom, kedy gazda sial mak, aby mal dobrú úrodu. Gazdiná vymetala celý dom, aby vyhnala pavúky a blchy. Rovnako do tohto dňa nepatrili v žiadnom prípade hádky, pokiaľ sa mal človek vyhnúť sporom počas celého roka. Na stoloch sa objavujú dodnes najmä zelené pokrmy – špenát alebo kapusta pre pevné zdravie. Vo veľkom sa však jedávali aj rezance a šúľance. V kostoloch utíchnu zvony, nahradia ich rapkáče a vyzváňať začnú až na Bielu sobotu.
Veľký piatok sa spájal vždy s čistotou a sviatočným duchom. V tento deň sa nesmelo robiť so zemou a ani bielizeň sa neprala. Voda symbolizuje očistu a pevné zdravie. Hneď zrána sa teda ľudia kúpali v rieke alebo potoku. Typickým pre Veľký piatok je prísny pôst, kedy sa treba úplne zdržať mäsitých pokrmov.
Biela sobota je v znamení ohňa, kedy sa pália staré a nepotrebné veci. Gazda ráno rozdelil varené vajíčko na toľko dielikov, aby sa ušlo každému členovi rodiny a spoločne ho zjedli. I keď sa tento deň ešte stále nesie v duchu pôstu, gazdinky už pripravujú slávnostné pokrmy, varia šunku, huspeninu a ďalšie lahôdky, ktoré je v kresťanskej tradícii možné začať konzumovať hneď po večernej omši.
Veľkonočná nedeľa je dňom radosti a oslavy. Pre veľkú časť populácie má výnimočný význam. Kresťania pokorne oslavujú svoju vieru a čerpajú vnútornú silu na zvládnutie celého nasledovného roka. Medzi typické pokrmy tohto dňa patrili v minulosti najmä vajíčka pripravené na rôzne spôsoby, napr. ako stratené kura, ale tiež pečené jahňa, slepačí vývar, veľkonočná baba, koláče z kysnutého cesta atď.
Po omši sa nechali tradične posvätiť jedlá pre celú rodinu. Pri stolovaní sa dbalo o to, aby ani omrvinka nespadla na zem. Zvyšky posvätených jedál sa nesmeli totiž vyhadzovať, a preto sa dali dobytku, alebo sa zakopali na poli pre zabezpečenie dobrej úrody.
Veľkonočný pondelok je dňom oblievačky a šibačky, plný výskania, studenej vody a darovaných kraslíc. Voda má zabezpečiť, aby boli ženy krásne a zdravé, ale to ste pravdepodobne už počuli ako jedno z alibi, ktoré často používajú oblievači pri nešťastných pohľadoch do nitky premočených žien. Nejedna dievčina sa dnes radšej ukryje, aby sa počas Veľkonočného pondelka vyhla týmto zvykom. Najmä vo veľkých mestách sa však trend udržiavania týchto zvykov Veľkej Noci postupne vytráca.
Kuriatko z vajíčka
Vajce je malý zázrak prírody – má dokonalý obal s dokonalým obsahom pre vznik života. Tri týždne trvá, kým sa kuriatko vyliahne a začne sa hlásiť k svetu prenikavým pípaním. Krehké žlté kuriatko je drobným poslom jari a tiež obľúbenou dekoráciou na veľkonočné sviatky.
Vajce hrá počas Veľkej noci prím. Zdobené prekrásnymi ornamentami, vyrezávané dierkovou technikou, s textilnou alebo drotárskou ozdobou, zafarbené v cibuľových šupkách, s odtlačkami kvetov alebo jednoducho pomaľované fixkami či akrylovými farbami. Zručné gazdinky vlastnoručne pripravia pre šibačov zdobené vajíčka. Tie zaneprázdnené zájdu na trh alebo do tržnice, kde si zopár kraslíc kúpia od nejakej babičky.
Kraslice vyrobené zo slepačích vajíčok boli vždy typickým darom pre šibačov. Módnym výstrelkom ostatných rokov je vyzdobené pštrosie vajce, ktoré je však skôr ozdobou do vitríny, ako skutočnou výslužkou pre hostí. História farbenia vajec je stará asi 5000 rokov, čo potvrdili archeológovia po objavoch v hroboch v Prednej Ázii.
Veľkonočné hodovanie
Rodiny so slobodnými dievčencami to dobre poznajú: kľučku si podávajú mnohí polievači či šibači, ktorých si domáci radi uctia chutnými maškrtami. Ak dievčinu dobre vyšibali, zaslúžia si poriadnu odmenu! Na stole majú svoje miesto pečené sladké baránky, rozkvitnutý zlatý dážď a množstvo jedál typických pre jednotlivé regióny Slovenska. Na prestretý slávnostný stôl tradične patrí aj kuracinka a údené šunky. Kurence sa nezvyknú pripravovať pri tejto príležitosti extravagantným spôsobom, vyhrávajú skôr klasické kuracie rezne či pečené stehná.
Veľkonočné tradície a zvyky majú svoje nezameniteľné čaro a odlišujú sa nielen v rámci krajov Slovenska, ale a aj medzi jednotlivými krajinami vo svete. Všetky majú však spoločný znak: oslavu života a prebúdzajúcej sa prírody!
KuRadič na záver:
- Veľká noc patrí na Slovensku spolu s Vianocami k najdôležitejším sviatkom roka.
- Vajíčka a kuriatka patria neodmysliteľne k sviatkom. Či už ako dekorácie, alebo ako súčasť tradičných jedál.
- Pre Veľkonočné sviatky sú typické bohato prestreté stoly. Všetko však užívajte s mierou! Najmä ak ste dodržiavali pôst, nezaťažte zhurta svoj žalúdok ťažko stráviteľnými pokrmy. Uprednostnite ľahšie jedlá, akými je aj kuracie mäso v kombinácii so zeleninovým šalátom.
- Nadýchajte sa sviežeho jarného vzduchu na pravidelných prechádzkach. Bude vám lepšie tráviť a určite tiež načerpáte pozitívnu energiu z hrejivých slnečných lúčov.
