EN
Je toho viac

Domáca verzus školská kuchyňa

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kto a čo formoval […]

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kto a čo formoval vaše chute, vzťah k jedlu a jeho príprave, spôsob stolovania a správania sa pri jedení? Rodina je prvým miestom, kde získavame stravovacie návyky. Druhým dôležitým miestom, ktoré nás učí životospráve, sú školské jedálne.

Mamkina kuchyňa je najlepšia!

Toto vám povie veľa detí. Prečo? Lebo mamičky im pripravujú ich najobľúbenejšie jedlá. Povedzme si úprimne – aby naši potomkovia všetko zjedli, sme ochotné navariť im to, po čom ich dušičky pištia. V mnohých rodinách sú to práve deti, kto rozhoduje o jedálničku celej rodiny. Ak rodičia ustúpia, postupne môže tento trend nabrať nebezpečné rozmery.

Áno, mamkina kuchyňa je častokrát aj s prehreškami: hranolčeky trikrát v priebehu týždňa, obed bez polievky, hlavné jedlo bez adekvátnej porcie zeleniny či sladký múčnik plný ťažkého krému. Nie je to správne – dieťa sa učí pozorovaním. Takto získané stravovacie návyky si s najväčšou pravdepodobnosťou udrží po celý život, čím sa vystaví  riziku obezity či iných ochorení.

Najväčšie hity na tanieroch

Tety kuchárky – tak sme ich nazývali – aj dnes pripravujú pre hladných žiakov rozmanité jedlá. Na každý deň niečo iné. Mnohé jedlá sú pre deti nové, pretože ich doma nejedávajú. Školská jedáleň je zároveň aj „vychovávateľka” pri formovaní chuti, vzdeláva v oblasti gastronómie. Stáva sa, že porcia na tanieri neulahodí každému zo stravníkov.

Palacinky s džemom, hranolčeky s kečupom alebo pečené kuracie stehná s ryžou a kompótom sú hádam najväčšími hitmi jedální. Pamätáte si na ostatné jedlá? Napríklad zapekané prsia so syrom a pečenými zemiakmi, domácu kuraciu polievku so zeleninou a haluškami alebo taký perkelt s knedľou? Na opačnej strane spektra sa nachádzal „obľúbený” kelový prívarok a kôprová omáčka.   

Varenie je náročný balans

Prichystať chutné, zdravé a ekonomicky únosné jedlá je náročná úloha. Zariadenia školského stravovania sa musia riadiť vyhláškami ministerstva školstva, majú nad sebou dohľad hygienikov a musia dodržiavať mnohé zákony na to, aby mohli spoľahlivo fungovať.

Najväčšie „kúzlenie” nastáva pri vytváraní jedálnych lístkov pre jednotlivé skupiny žiakov. Deti z prvého stupňa majú totiž iné nároky ako tínedžeri z druhého stupňa školy. A to nehovoríme o stredoškolákoch. Jedlo má byť chutné a zároveň aj energeticky vyvážené, zdravé a ekonomicky rentabilné.

Pri varení majú prednosť kvalitné zdroje bielkovín – mlieko a mliečne výrobky, chudé varené a dusené mäso, hydina, ryby, vajcia. Je potrebné dbať na dostatočný podiel čerstvej zeleniny a ovocia, znížený podiel nasýtených tukov, obmedziť spotrebu cukru či soli. Pitný režim je taktiež nezanedbateľnou súčasťou obedov.  

Nestačí však postarať sa o pestrú a vyváženú stravu. Školské jedálne musia dbať na suroviny, z ktorých sú jedlá pripravované. Školy by mali nakupovať len čerstvé mäso z bitúnkov s úradne overeným rozhodnutím od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, a to v lehote, kedy ešte z dátumu spotreby mäsa neuplynula viac ako tretina času. Syry by nemali obsahovať rastlinné tuky, farbivá, konzervačné látky, jogurty a kyslomliečne výrobky majú byť bez zahusťovadiel, syntetických farbív, aróm atď. A rovnako by sme mohli pokračovať aj pri ostatných druhoch potravín.

Food Revolution

Systém školských jedální existuje celosvetovo a snaha jednotlivých krajín vylepšovať ho v záujme čo najlepšieho stravovania detí, prirodzene, tiež nie je ničím výnimočným. Pozrime sa napríklad do Ameriky. Úroveň stravovania a výživy detí v amerických školských zariadeniach nedali spávať Jamiemu Oliverovi.  Svetoznámy kuchár spoznal, ako sa stravujú deti v amerických školách. Jeho zistenia boli šokujúce pre rodičov detí aj pre širokú verejnosť: žiaci dostávali jedlá pripravované z polotovarov, s vysokým podielom tukov a cukrov, nemali dostatok zeleniny a ovocia.

Rozpútal svetovú „Food Revolution”, ktorá si vytýčila odvážny cieľ: zmeniť sortiment jedál v školských jedálňach a tým prispieť k zdravšiemu vývoju detí. Jamieho príspevok k celosvetovému boju proti obezite bol v rokoch 2010 – 2011 odvysielaný ako seriál a otváral otázky ohľadom racionálnej výživy detí, ich zdravia ovplyvneného jedlom, zloženia jedálneho lístka a podobne. Seriál bol zavŕšený petíciou za zmenu v školských jedálňach.

Správne otázky na správnom mieste

„Ako bolo dnes v škole? A čo ste mali na obed?” – štandardná každodenná konverzácia v rodinách, kde majú školákov. Dôležité je počúvať odpovede. Iba tak zistíte, či vaše dieťa naozaj jedáva školské obedy, či v jedálni varia pestro a zdravo, alebo sa uspokoja s priemernou ponukou stravy. Zdravý životný štýl, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je vhodná strava, rodičia nevytvárajú len doma, ale v určitom štádiu života aj v škole. Domácu kuchyňu máte pod kontrolou. Ako je to však so školskou jedálňou? Ak si chcete byť istý, akú stravu vaše dieťa dostáva, buďte iniciatívny a informujte sa. Nespoliehajte sa len na štátne kontrolné mechanizmy a zákonné predpisy či odporúčania. Ak sa vám niečo nepozdáva, pýtajte sa a trvajte na odpovediach. Máte nárok poznať kvalitu surovín aj úroveň hygieny. Ide predsa o zdravie detí. Prostredníctvom združení rodičov a iných organizácií pôsobiacich v školách spoločne hľadajte riešenia pri formovaní jedálničkov plných kvalitných surovín.

KuRadič na záver:

  • Vyvážená, kvalitná a pravidelná strava je pre vývoj detského organizmu mimoriadne dôležitá.
  • Pýtajte sa svojich detí, čo mali na obed v škole a či im chutilo.
  • Zaujímajte sa o kvalitu používaných surovín pri príprave jedál.
  • Kuracie mäso z welfare chovu je ideálnym zdrojom bielkovín.
  • Školské obedy sú dôležitou súčasťou spoločenskej výchovy detí – podporujte ich v tom, aby obedovali so svojimi spolužiakmi!