Príprava veľkonočných jedál bola v minulosti dôležitou súčasťou osláv veľkonočných sviatkov. Aj dnes má u mnohých významné miesto pri ich slávení. Pozrime sa spoločne na to, ako sa tradičné veľkonočné špeciality menili v priebehu času.
Náboženský sviatok i pohanské oslavy jari
Veľká noc je významný náboženský sviatok. Podľa kresťanských cirkví sa slávi počas prvej nedele po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Jej dátum sa teda z roka na rok mení a medzi jednotlivými rokmi sa môže líšiť aj o viac ako jeden mesiac. Sviatkom Veľkej noci oslavujú kresťania zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev pomenúva sviatok Veľkej noci aj pojmom pascha. Približne v rovnakom čase prebieha aj židovský sviatok Pesach, ktorý s udalosťami Veľkej noci úzko súvisí. Veľkonočné oslavy sa časovo približne prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, a tak ľudové tradície prevzali z predkresťanského obdobia mnoho zvykov.
Tradície kedysi a dnes
Skôr než sa však všetci pustili do príprav bohatého veľkonočného stola, bolo potrebné vyčistiť obydlie, zbaviť ho všetkej špiny, ktorá sa od zimy nahromadila, priestory poriadne vyvetrať a vyzdobiť. Keďže sú to sviatky jari, hodilo sa všetko, čo symbolizovalo jej príchod. Oslavám Veľkej noci u kresťanov predchádzalo obdobie štyridsaťdňového pôstu. Bolo to akési medziobdobie od fašiangov, keď sa ľudia veselia, usporadúvajú zabíjačky a doprajú si viacero nezdravých a mastných jedál, až do ďalšieho obdobia osláv jari začínajúcich sa Veľkým piatkom.
Príprava veľkonočných jedál bola radostnou udalosťou. Na Zelený štvrtok sú typicky podávané zelené pokrmy. Okrem špenátu sa tento zvyk v mnohých domácnostiach zmodernizoval využitím exotických surovín, napríklad avokáda. Okrem štandardných variantov, ako je špenát, špenátový prívarok, polievka alebo šalát, sa výrazne využívali aj sezónne zelené bylinky, ktoré práve v tieto dni zažívajú svoj vrchol sezóny – voňavá pažítka či medvedí cesnak. V minulosti sem patril aj šťavel a rôzne iné bylinky, ktoré sa však dnes už z moderných domácností skôr vytrácajú.
Jedlá pripravované k Veľkej noci sa nosili na Veľkonočnú nedeľu na rannú omšu, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, šunka, klobásy, vajíčka, maslo, soľ aj chren. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti. Tradícia svätenia jedál dodnes pretrváva najmä na východnom Slovensku. Tieto veľkonočné špeciality sa mohli jesť až po obradoch vzkriesenia, teda na Veľkonočnú nedeľu.
Vedeli ste, že…?
Chren sa stal neodlúčiteľnou súčasťou Veľkej noci. Po pôste sa práve počas týchto sviatkov ľudia naraz príliš najedli a pomiešali rôzne druhy jedál. Práve chren im mal pomôcť povzbudiť dobré trávenie a predísť tak žalúdočným problémom.
Zatiaľ čo v kresťansky založených rodinách má prísny pôst na Veľký piatok stále pevné miesto, mnoho ľudí využíva tento deň najmä na rekreáciu. Samotné obdobie Veľkej noci je teda často vnímané nielen ako čas stretnutia sa s najbližšími, ale aj ako priestor na oddych či cestovanie.
Vajíčka a mäso nesmú chýbať
Medzi tradičné jedlá Veľkej noci patria vajíčka. Sú symbolom jari, plodnosti a života. Vajcia sa nielen konzumujú, ale ich celé škrupiny sa aj zdobia rôznymi motívmi a sú typickou veľkonočnou dekoráciou. Naprieč celým Slovenskom sa v mnohých podobách servíruje mäso. V minulosti bolo typickým jedlom pečené jahniatko, keďže na našom území sa vo veľkom chovali ovce. Z jeho konzumácie sa upustilo v 20. storočí a len nedávno sa jahňacie mäso začalo znova tešiť obľube.
Mäsité pokrmy Veľkej noci dnes reprezentujú varená šunka a klobásky, ako aj kuracie či bravčové rezne s majonézovým šalátom. Ich miesto na veľkonočnom stole však už sčasti preberajú aj ľahšie spôsoby prípravy mäsa. Obľúbené sú rôzne kuracie rolády, teda kuracie prsia plnené vajíčkovou či špenátovou plnkou. Okrem jahňaciny sa v domácnostiach pečie aj králičie mäso.
Vedeli ste, že…?
Jahňa či veľkonočný baranček sa podávajú aj prenesene v typicky tvarovanom koláči. Ide vlastne o bábovkové cesto pečené v tvare baránka. Servíruje sa najmä na západe Slovenska. Veľkú radosť týmto koláčikom môžete vyvolať práve v deťoch.
Sýte tradičné príkrmy
- Na strednom, ale aj východnom Slovensku je obľúbený kysnutý koláč s okrúhlym či podlhovastým tvarom – paska. Baranček sa na východnom Slovensku tvaruje z masla.
- Typickým veľkonočným pokrmom je aj hrudka alebo syrek. Pripravuje sa z vajíčok a mlieka. Môže byť dochutený naslano či nasladko, podľa tradícií tej-ktorej rodiny.
- Na veľkonočnom stole nesmú chýbať cvikla a chren. Svojou výraznou chuťou dopĺňajú veľkonočné jedlá.
- Z vajíčok sa pripravuje aj veľkonočná baba, ktorá je podobná plnke do kurčaťa. Recepty sa rôznia, avšak baba obsahuje najmä vajcia, mäso v podobe údenej šunky či klobásy a pečivo, napríklad rožky. Zapeká sa na plechu a podáva s ostatnými veľkonočnými špecialitami.
Sladké koláčiky, ktoré nesmú chýbať na veľkonočnom stole
Okrem bábovky sa pečú tradičné zákusky, ktoré obsahujú dostatok vajíčok a orechy. Obľúbené sú napríklad žĺtkové rezy, rezy žerbó či opitý Izidor. Z drobných koláčikov sa pečú rôzne košíčky či medovníky v tvare vajec, zajacov a iných veľkonočných symbolov.
Aké špeciality sú u vás neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov, milí čitatelia? Ste stále spätí s tradíciami našich predkov alebo dávate priestor modernejším chutiam? Napíšte nám!
