EN
Je toho viac

Dinosaury na dvoroch po celom svete

Kikiríkanie kohúta zavčas rána zobudilo už vo všetkých kútoch sveta nejedného človeka. Galský kohút ako jeden zo symbolov Francúzska, kohút ako maskot majstrovstiev sveta vo futbale FIFA World Cup v 1998, kohút ako súčasť čínskeho zverokruhu, či slávny kubánsky kohút, ktorý má svoj pamätník v Moróne, kohútie zápasy alebo kohút ako biblický ohlasovateľ zrady.

To je len malá ukážka z toho, že ide o zaujímavého operenca, ktorý si získava pozornosť vo svete už stáročia. Známy však nie je len on. Jeho družka sliepka a kurence sú rovnako populárne. Svoje miesto majú vo svete kultúry, výstav, zábavy, reklamy, v tradíciách a v neposlednom rade na tanieri.

Ako ukazujú štatistiky, dopyt po kuracom mäse celosvetovo stúpa. Jeho konzumácia má vzrastajúcu tendenciu, i keď medzi výškou spotreby na jednotlivých kontinentoch vidieť značné rozdiely. V Afrike je to ročne približne 6kg hydinového mäsa na osobu, v Amerike 36kg, v Ázii 9kg, v Európe 22kg a v Oceánii 36kg. Celkovo je to ročne zhruba 14kg hydinového mäsa na osobu. Najčastejšími dôvodmi, ktoré sú uvádzané ako príčina rastu obľúbenosti tohto mäsa, sú cenová dostupnosť a trend zdravého životného štýlu. Čo možno považovať za pozitívum je fakt, že chov hydiny je v porovnaní s chovom hovädziny či bravčoviny ekologickejší. Na druhej strane s veľkoprodukciou kureniec prichádzajú aj problémy spojené so zlým zaobchádzaním s nimi a škandálov s pokazeným kuracím mäsom pribúda.

 

Jedno vajce – praženica pre celú rodinu

Na Zemi žije v súčasnosti viac kureniec ako ľudí. Máme ich tu okolo 25 miliárd, čo je viac ako akéhokoľvek iného druhu vtákov. Vyše 452 miliónov sliepok sa ročne využíva na znášanie vajec. V roku 1925 priemerný počet znesených vajec na jednu sliepku bol 100 kusov. Dnes to vychádza na 250 až 325 vajec na jednu sliepku ročne. V roku 1979 biela sliepka Leghorn (druh sliepky) zniesla 371 vajec, čím bol vytvorený svetový rekord.

Kuracej produkcii vedú vo svete jednoznačne Američania, Čína a Brazília. Čína má najrozsiahlejšiu populáciu kureniec a produkuje 30 miliónov ton vajec ročne. Raritnou veľkosťou slepačieho vajíčka sa môžu popýšiť hneď v niekoľkých krajinách. V Bielorusku zniesla sliepka vajce s váhou 160g, na Kostarike 110g, v Číne 201g, gruzínska sliepka v Tbilisi sa nedala zahanbiť a dala svetu vajce s váhou 170g a dĺžkou 8,2 cm a na Kube sa našlo vajce s váhou 180g. To je však nič, ak sa pozrieme do Anglicka. Podľa Guinessovej knihy rekordov tam sliepka v roku 1896 zniesla vajce s hmotnosťou 340g a 5 žĺtkami. Len pre porovnanie – obyčajne slepačie vajce váži 50 – 70g.

 

Obávané kura

Korene tohto obľúbeného zvieraťa siahajú do ďalekej minulosti. Do Európy, konkrétne do Grécka, prišlo z Ázie v roku 5 p.n.l. V niektorých kultúrach bolo a stále ešte je kura posvätným zvieraťom. Obozretná sliepka bola symbolom plodnosti a starostlivosti o rodinu. V egyptských chrámoch sa vešali slepačie vajcia, aby si Egypťania zaistili požehnanie v podobe silných povodní. Ukazovateľom šťastia boli sliepky pre Rimanov najmä pred súbojmi – dobrý apetít sliepok značil pre armádu vysokú pravdepodobnosť víťazstva. Perzská viera zoroastrizmu považovala kikiríkanie kohúta na brieždení za symbol boja medzi svetlom a tmou.

V 2007 boli vedci schopní vyextrahovať malé množstvo kolagénového proteínu z 68 miliónov starej kosti Tyranosaura Rexa. Analýzy potvrdili, že je kura jeho najbližším žijúcim príbuzným. Ak si predstavíme, že kurence, ktorých nám tu pobiehajú milióny, sú v príbuzenskom vzťahu s dinosaurom, možno sa nám bude zdať menej neuveriteľné, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú chorobný strach z kureniec. Áno, aj také existuje. Odborne sa panickému strachu zo sliepok a hydiny hovorí alektorofóbia. Medzi jej príznaky patria napríklad sklony cítiť sa nesvoji v prítomnosti kurčiat, panika, úzkosť, potenie, nevoľnosť, dýchavičnosť a pod. Prejaviť sa tento strach môže napríklad plačom či krikom. Na to všetko stačí jednoduchý kontakt so sliepkou, vajíčkami, perím či dokonca pohľad na obrázok.

 

Jesť kura príborom zakázané

Zaujímavostí v kuracom svete je vskutku mnoho. Tak napríklad v americkom mestečku Gainesville majú v platnosti od roku 1961 zákon, podľa ktorého je ilegálne jesť vyprážané kura inak ako prstami. Rekordných 9 žĺtkov sa našlo v jednom vajíčku a najväčšia zaznamenaná dĺžka letu kuraťa je 13 sekúnd a celková vzdialenosť preletu 92m. A hovorí vám niečo meno Matilda?

Matilda bola prvou sliepkou, ktorá získala titul Najstaršia žijúca sliepka sveta a zapísala sa tak v roku 2004 do Guinessovej knihy rekordov. Mala vtedy 14 rokov, čo značne presahovalo priemerný vek sliepky 7 až 8 rokov. Matilda dostala meno podľa starej austrálskej piesne „Waltzing Matilda“, ktorú má vo svojom repertoári aj slávny spevák Tom Waits. Matilda z Alabamy, narodená v roku 1990 sa stala po vyhlásení hviezdou. Dokonca vystúpila i v televíznej show, stala sa ambasádorom dobrej vôle a zúčastnila sa niekoľkých charitatívnych podujatí. Z postu ju zosadila 22-ročná sliepka Muffy z Marylandu.

Chystáte sa v lete na dovolenku? Ak sa opýtate niekoho z domácich vo vašej obľúbenej destinácii na nejaký vtipný príbeh, legendu o kurati, s najväčšou pravdepodobnosťou vám nejakú povedia. A ak nie príbeh, minimálne recept z kuraťa typický pre danú oblasť. Pile, piletina, jí, farcha, poulet, kotópoulo, cikana, dažáža, csirke, hähnchen, chicken, frango, kuritsa, pollo, djege, tavuk – to je len málo z mnohých slov, ktoré vo svete označujú jedno jediné – kura. Možno sa nám zídu, keď si najbližšie v cudzine v reštaurácii budeme vyberať niečo pod zub. Veď len ťažko nájdeme menu, na ktorom by sa kura nenachádzalo.

 

KuRarity (čo ste možno nevedeli):

  • Denne sa v Anglicku skonzumuje viac ako 29 miliónov vajec.
  • Kurence môžu bežať rýchlosťou cca 14km/hod.
  • Rekordný počet vajec znesených sliepkou v jeden deň je 7.
  • Kurčatá majú v krku viac kostí ako žirafa.
  • Keby sme pospájali všetky kurence zjedené po celom svete v sieti KFC, mohli by sme Zem na rovníku omotať týmito kurencami 11 krát.